Necitat! - urobte to pre svoj vlastny zdravy rozum

15. března 2008 v 17:06 | Sasha |  Diary
Prave jem nejaky strasne drahy, strasne dobry cokoladovy jogurt v divnom hlinenom pohari a uz mi je u neho zle...Ale je to jedina vec, ktoru som dnes dostala okrem trochy francuzskych zemiekov a polomacanych susienok..
Uz ako som vcera sla na osmy bus som mala hroznu naladu..Keby som tak pocuvala svoje instinkty aspon obcas, usetrila by som si mnozstvo problemov. Ale tak hovorila som si..Je po pisomnych maturitach, prezili sme to, tak to ideme oslavit! A nebudem predsa ako jedina sediet doma ako knedla..nooo radsej som mala ostat v posteli za compom. Kto to vtedy mohol tusit? Moj telefon bol cely den v poriadku, ale v momente, ked som dorazila do mesta sa z minuty na minutu vybil. Je to parchant.. Najskor to bolo vonku fajn...Stali sme na parkovisku, pili ako najvacsi ozrani a smiali sa tak, ze by nas mohli policajti odviest ze rusenie nocneho kludu...Teda, keby bolo uz po desiatej, co nebolo..Som tak premyslala, ze dnesna mladez alebo akakolvek mladez strasne vela pije.. Pche.. Aj ja.. Teda ako neni som ziaden notorik, ale ked si to tak predstavite, kazdy si da..A plus, vacsina deciek chodi von kazdy piatok, sobotu a vacsinou sa tam hned opiju alebo zhulia alebo.. To je ako dost sila, nie?! No, cest vynimkam..Ale o tom som nechcela..

Z parkoviska sme sa vybrali do nasej pravidelnej zastavky, do podniku, kde si totalne napity davame caj a ohadzujeme sa cajovymi sackami (ok, to sa stalo len raz).. Tam sme zamiereli hned na wc a jak sme vychadzali, tak mi daco hovoril jeden chalan..z mojej dediny, ktory sa mi pacil ked som mala asi tak 12..heh nikdy sme sa ani len nepozdravili a teraz mi daco hovoril..Cely den sa snazim spomenut si, co to bolo, ale jedine co si pamatam je slovo "vernisaz"...No chapate jaka vernisaz? Ani neviem ako som odtial odisla..Viem ale, ze som mu nepovedala ani pol slova..Neviem ci som odisla sama alebo ma odtiahli baby s ktorymi som bola na wc.. Viem ale, ze mi ta trapna vernisaz vratala hlavou, tak som sa este zopar krat presla na wc, ci ma nezastavi...Hmm, tak nie..
A ze teda ideme tancovat..Dano s Majkou sli po auto a my sme mali ist peso..Leeeeenze co ja by som to bola za osobu, keby som nerobila vsetko opacne..Tak som spravila obrovsku chybu..Dobehla som ich a nastupila som do auta..Viete si asi predstavit, co mi taka cesta autom urobila s mojim zaludkom.. Za jazdy som nejak vystupila..Nevracala som..Len som sa musela nadychat vzduchu..Majka sla so mnou a Dano siel zaparkovat. Sedela som na nejakych bytovkovych schodoch a rozpravala sa s Majou o Danovi..Kokos, ona je donho neuveritelne zalubena.. Mali te ju vidiet ako strasne sa usmievala a ako aj v tej uplnej tme ziarila, ked o nom hovorila. No..A tu zacina skareda cast pribehu..Takze...prestante citat!!!!
Nejak sa mi s prichodom Dana vratila aj zaludocna nevolnost, tak som jej vyhlasila vojnu a sla som si za nejaky strom strcit prsty do krku, nech mi je lepsie..No..Podarilo sa, ale nejak som sa tam zrutila pri tom stromceku..Nie doslova, ale emocionalne. Proste som si tam cupla a plakala... Jako ani neviem preco..Teda viem, ale to bolo vsetko dokopy..Plakala som nad svojou zufalou, skrachovanou existenciou - milujem svoje depresivne nalady. Majka ma prisla utesit, ale uz bolo neskoro... Lavina sa spustila.. Chcela som ist domov, tak sa ponukli, ze ma odvezu, aj ked toto nebolo v plane. A ja som Danovi z vdacnosti ovracala auto..Skvela som, ze?! No, ked sa dari, tak sa dari.."Nastastie" len zvonka..Totiz ja som vracala spobom: za jazdy a z otvoreneho okna.. Este teraz sa citim kvoli tomu strasne. Mali ste ma vidiet ako sa ospravedlnujem Majke..Ona ze nevadi, ze to umyje..Kokos, jaka hanba.. Sa nechcem ani do zrkadla pozret..Im do oci sa uz vobec nepozriem.
Tu by kazdy cakal, ze moje nocne depresivne dobrodruzstvo konci..Ale kdezeeee.. Prisla som domov, ale vsetci boli este hore..Za prve boli s brachom na pohotovosti a za druhe bolo len jedenast hodin.. Vosla som dnu, vyzula sa a mama sa ma spytala, co mam s telefonom, ze mi asi sto krat volala a ze co som doma tak skoro..Nieco som zamrmlala a sla som do izby.. Tam mi vtrhla mama a pytala sa, co sa stalo, ked mam vsetko od blata, dokonca aj tvar (ja som pri tom zasratom stromceku naozaj len cupela a bola som cela spinava!)a preco ma mota..Puuuha, tak na to som nemala odpoved..tak som sa rozplakala.. Viete co si musela mysliet moja mama? Sak som musela vyzerat v tej chvili akoby som prave prezila nejaku ujmu a pritom sa nic nestalo.. Asi si myslela, ze ma niekto znasilnil alebo co.. Kokos, nechcela som mame hovorit, co mi je..Nikdy nedokazem hovorit o svojich pocitoch..Dokonca aj ked to pisem tak 30% si nechavam pre seba. Som uzavrety typ cloveka, co take veci nerad rozmazava a radsej si to necha pre seba. Aj ked sama dobre viem, ze je to pre mna len zle.. Lebo potom to konci v blate, pod stromcekom a s placom. Volaco som mame mrmlala, povedala som jej v zkratke dovod mojho aktualneho rozpolozenia- vacsinu som si nechala pre seba - a poprosila som ju, ci mi donesie kybel, aby som sa mohla vyvracat. Doniesla a potichu sa smiala.. Ja som vracala a chytil ma hystericky zachvat placu.. Mama ma poslala do sprchy z istych hygienickych pricin.. Tam som plakala a sedela pod teplou tecucou vodou asi pol hodinu.. No hovorim..Jak totalny skrachovanec.. Fakt..Hanba.. Strasna.. Cela aj v uteraku som sa napchala do postele a chcela umriet..Dosla mama, donutila ma vypit pohar vody, ktory som automaticky vyvratila, zhasla a nechala ma spat.. Musela som si ist zazat, lebo v tme sa mi tocila hlava..
Rano som sa zobudila uz o siedmej so strasnoooou opicou a trapnym pocitom.. V hlave mi hucalo a zaludok robil kotrmelce.. Viete, mam vlastne stastie.. Teda, ze sa mi nieco taketo stalo az teraz.. Keby som prisla hentaka domov dva roky dozadu, tak uz asi nikdy neuvidim denne svetlo. Takto to nasi brali v pohode.. Absolutne nic mi nepovedali, len to, ze takto sa problemy neriesia.. No nehovorte... Za trest som dostala akurat tak fyzicku pracu, ktora bola dnes nad moje sily. Najvacsi pradox je, ze najlepsie za cely den (okrem teraz) mi bolo, ked som bola s babkou na cintorine umyvat pomnik.. Cerstvy vzduch robi zazraky.. A moja babka tiez.. Ta, ked ma nuti pracovat, je to jak v koncentraku..
Ok, koncim.. Hmm, asi si o mne po mojom neuveritelne dlhom vyleve myslite svoje a je mi to jedno.. Ja som sa len potrebovala vypisat, ostatne ako vzdy.. Divnym, masochystickym sposobom mi to pomaha..
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama