Milankov pohreb

16. srpna 2008 v 23:09 | Sasha |  Diary
Mala som napisany cely clanok a sa mi to vymazalo a nemala som zapnute automaticke ukladanie.. Super.. Mam radost zo seba..
Vo stvrtok som bola na Milankovom pohrebe..Strasne smutna udalost..
Ponahlala som sa z roboty, v ktorej som uz BTW skoncila, lebo som mala vybaveny odvoz, ktory som znacne nestihala. Sla som na autobusovu zastavku, ktora je od mojej roboty vzdialena asi 15min chodze a v polovici cesty som zisitla, ze nemam penazenku. Musela som sa vratit, co znamenalo, ze nestiham bus. Tak som obvolavala, aby sa na mna pockalo, ale nakoniec to vsetko aj tak dopadlo inak. Odviezol nas Sisin otec. Bola som samozrejme v ciernom, co ma velmi rano netrapilo, ved hlasili prsat. Ked som ale vysla z roboty, na oblohe ani mracika a teplomer ukazoval 31. Skoro som sa roztopila. Najskor som nastupila do zlych busov, trafila som az na treti krat, a tam som sa skoro strepala. No skvele to bolo..
Milakov pohreb bol obciansky. Podla mna bol vcelku pekny, lepsi ako katolicke. Neznasam katolicke piesne co sa spievaju. Maju hrozne texty. Nechapem ako mozu nieco take strasne spievat. Nikomu to nepomoze, ani to nikoho neutesi, mna to akurat rozculi a vzdy mam chut tam vybehnut a vynadat im a prinajlepsom aj jednu vrazit. Najskor som nechcela Milanka vidiet, ale baby hej, tak sme si odstali radu. Tolko ludi tam bolo!! Tuto cast pohrebov neznasam najviac. Nie preto, ze je to pohlad na mrtvolu, ale preto, ze prave vtedy si uvedomite tu definitivnost, to ze sa ten clovek nikdy nenadychne a budete si ten pohlad pamatat do konca zivota, alebo aspon poriadne dlho. Plakali sme.. Vsetci. Dokonca som sa bala, ze tam niektore aj zkolabuju..
Starostka mala dlhy prihovor a niektore casti boli velmi dojimave, zase sme vsetci plakali, a ze nas tam nebolo malo. Hrali Milankovi jeho oblubenu skupinu Beatles: Let it be a Yesterday. Druha cast pohrebu, ktoru straaasne neznasam je chvila, ked mate na truhlu, ktora je uz v zemi hodit kvetinku alebo za hrst hliny. Pride mi to take, konecne, ze som s tym vyrovnana, ze je to koniec a ja s tym suhlasim. Ale nesuhlasim!! Nikto v tej chvili s tym nie je vyrovnany a nechce aby bol koniec. Ja som to pri deduskovi razne odmietla a dodnes nelutujem, ze som to spravila.
Cele to je strasne, cela ta udalost, cela ta neferovost.. Cely cas som musela mysliet na to, co vsetko este nestihol a ked sme sli prec, naposledy som sa pozrela na Milanka. Teda na jeho fotku.. Z maturitneho oznamenia..
Baby mi hovorili: "To sa neda..Ja to stale nechapem.." To sa ani neda pochopit. Ja som to nikdy nepochopila a ani to nepochopim. Naucite sa s tym zit posvojom. Ja to robim tak, ze si to nepripustam. Hovorim si, ze len proste s tym dotycnym nemozem byt, nie je sucastou mojho zivota, ale zije si niekde inde dalej. Mne to pomaha..Je to lahsie..
Dnes som tak premyslala nad tym vsetkym a je zaujimave ze vsetci ludia VEDIA ze zomru, ale NEUVEDOMUJU si to. Za jedno je to dobre, lebo sa neda zit v neustalom pohotovostnom rezime. Ale povedzme si pravdu. Aj ked zijeme v tejto uponahlanej dobe a vsetci sa niekam zenieme, vsetci to berieme tak, ze tu budeme este dlho.. Ale co ak nie? Kolko z vas si SKUTOCNE uvedomuje svoju smrtelnost? Preto mi to pomohlo uvedomit si, ze je dobre, ked clovek zije pre ten jeden den - nikdy som nechapala, co to kruci znamena, ved neda sa zit kazdy den ako vas posledny (to by ste predsa nemohli mat napr. pracu, lebo kto by vo svoj posledny den siel tam?). Ale myslim, ze uz konecne chapem ako sa to mysli. Mali by ste robit veci, ktore vas v tej chvili spravia stastnym. Nech uz je to akakolvek malickost. Lebo z toho sa sklada plny zivot. Zo stastnych chvil.. Co uz na tom, ze to mozno o 20 rokov budem lutovat? Mozno vtedy budete uz aj tak daaavno mrtvy.. A viete co? Nic by sa nemalo lutovat..Lebo bud vas to niekam posunulo alebo vas to v tej danej chvili spravilo stastnym..
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama