Diary

Blogspot

19. února 2012 v 17:55 | Sasha
Pocas minuleho tyzdna som urobila velmi zasadne rozhodnutie, ktore bude mat dalekosiahle nasledky pre tento blog. Uvazovala som nad tym uz dlhsie - nejaky ten rok a popravde, myslim ze tu o tom este stale mozete najst niekde v archive clanok (jul 2010). Bolo to tazke a dlhe rozhodovanie (ved v podstate trvalo viac ako rok a pol), ale mozno to moje najoblubenejsie hobby (bloggovanie) niekam posunie. A mozno nie. Mozno je to nakoniec velka chyba, ale som ochotna to pre tento krat risknut.
No ale aby som sa konecne vyjadrila k nadpisu a k tomu co uz aj tak asi viete... Stahujem sa na iny, medzinarodnejsi server.

Co to znamena pre tento blog? Urcite ho nemazem. Premyslala som totiz nad svojimi zacatymi projektami, najma nad 365 Photos a repostovat vsetky clanky na blogspot nema zmysel. Zaroven sa odmietam vzdat tohto projektu a planujem ho tu dokoncit. Taktiez sa odmietam vzdat svojho blogu. Mam ho predsa 4 roky a najma tato skutocnost a moj laskyplny vztah k tomuto blogu ma nutil zotrvavat na tomto serveri. Takze blog bude nadalej fungovat, ale pravdepodobne len pre moje projekty, pripadne sa tu necakane moze objavit nejaky iny clanok. Navyse, ak mi to z nejakeho dovodu s novym blogom nevyjde, vzdy budem mat tento ku ktoremu sa mozem vzdy vratit.

Co bude dalej? Ak sa vam moj blog paci alebo ak nahodou vam trocha prirastol k srdcu a navstevujete ho pravidelnejsie, pozyvam vas na moj novy blog. Koncept zostava stale rovnaky, ziadne nove zameranie ci temy necakajte. Stale budem pisat len o tom co ma bavi, co milujem a co zazivam. Jediny rozdiel bude, ze blog je po anglicky - samovyucba a zlepsenie sa vo vyjadrovani po anglicky je jeden z hlavnych dovodov zmeny adresy blogu. Premyslam ale, ze by som do clankov komponovala i slovensku verziu, avsak neviem ci vobec bude niekto odtialto taky zlaty a zavyta na moj novy blog. Pokial ano, urcite mi napiste do komentarov sem alebo tam a ja sa vratim znova i so slovencinou. Staci povedat, bloggujem nielen pre seba, ale i pre vas.
Tiez vas chcem poprosit, aby ste boli zhovievavi a trpezlivi v pripade navstevy mojho noveho blogu. Majte na pamati, ze zacinam od nuly a vypracovanie bude chvilku trvat. Dakujem. A nakoniec, moja nova adresa:

Thoughts & Prague

9. února 2012 v 16:16 | Sasha
__________________________________________________________________________

Uz ako 13rocna som si zelala zit niekde inde. Uprimne, bolo mi uplne jedno kde, len nech je to obrovske metropolitne mesto plne ludi a moznosti. O desat rokov neskor sedim o niekolko skusenosti bohatsia, stale si zelajuce to iste vo svojej izbe, ktora sa zmenila len v tom, ze som zvesila plagaty, upratala hracky a kupila si vacsiu postel. Preto vzdy ked sa mi objavi prilezitost niekam vycestovat, mozete si byt isty, ze ju vyuzijem. Ale potom ked sa vraciam naspat domov mam v hrudi ten znamy divny tlak, v hrdle hrcu a v hlave pocit, ze idem zlym smerom.
Vcera vecer asi o takejto dobe som sedela v autobuse a cestovala domov s rovnakym pocitom a tak trochu som zacala premyslat.. Je to tym, ze vzdy ked idem na podobny vylet nemusim nad nicim premyslat, nic neriesim a jednoducho ignorujem realitu (tato cinnost mi sla vzdy mimoriadne dobre)? Alebo je to tym, ze len vnutri sama tusim, ze to co od zivota chcem sa neskryva v tej malej dedinke zaseknutej medzi dvoma malymi mestami? Mozno z kazdeho trochu.
Jedno je iste. Zit v metropolitnom meste bude vzdy moj sen. Zial ako hovori jeden moj oblubeny spisovatel v jeho knihe: "The World is not a wish-granting factory." A ja musim vyzmykat z toho svojho dostupneho sveta co to najviac ide. A mozno raz sa mi casom moj sen splni.

Nechcela som tento post vymenovavat co vsetko som v Prahe zazila a rozpisovat sa tu nekonecne dlho o veciach, ktore aj tak nikto necita, a tak som to ponala trocha sentimentalne (vid. hore) a v kratkosti (vid. dole). Tieto body reprezentuju moj vylet a z tychto malych kuskov si mozete poskladat moje zazitky aj bez dlheho textu a rozvytych viet. A ano, vidite dobre. Prahu som samozrejme pojala mne charakteristickym sposobom: jedlom a nic nerobenim.

❤ Seat n. 12 ❤ Freezing Weather ❤ Fun ❤ Tarot ❤ Sephora ❤
❤ Tall Non Fat Raspberry Latte ❤ Late Night Walk Across Charles Bridge ❤ M&M's ❤
❤ Mac's Shroom ❤ City Lights ❤ Panini ❤ Gluttony ❤ Long Sleep ❤ Laugh ❤ Snow ❤ Pasta ❤
❤ French Pancakes ❤ Dancing In A Bed ❤ Fake Tan ❤ LaChapelle ❤ Dangerous Method Movie ❤
❤ Barbie Bed Sheets ❤ TGI Friday's ❤ Email Communication ❤ Dressing Room ❤ Music ❤ Calculator ❤

Back In Prague

3. února 2012 v 12:32 | Sasha

❤ Ani neviete aka som prave stastna a spokoja, ze si tu mozem len tak lezat v posteli, browsovat po internete, nicim sa netrapit a nic nerobit. Ano, znie to tak trocha ako moj kazdy iny den, ale vtip je v tom, ze nelezim vo svojej posteli, ale v Dadinej v Prahe. Nie som tu sice nadlho, v utorok vecer sa uz vraciam domov, ale aj tych par dni si tu uzijem naplno. Skoda, ze tu uz rovno nemozem ostat. Vazne premyslam nad tym, ze by som si skolu dokoncila tu. Teda v pripade, ze by ma tu na skolu aj niekto zobral.
❤ To, ze som tu znamena par zmien pre moj blog. Asi pochopite ak vam poviem, ze kym som tu, rada by som si uzila moju najlepsiu kamaratku a atmosferu Prahy co najviac to ide, a tak v nedelu a ani v utorok tu nebude ani jeden z pravidelnych clankov k mojim projektom. Rovnako sa tu pravdepodobne neobjavi ani ziaden iny clanok - toto je vynimka potvrdzujuca pravidlo a tak trocha update, ak by sa o mna niekto bal. Haha.
❤ Tiez to ale pre moj blog znamena, ze ked sa vratim mozete cakat nejake tie fotky a mozno i diary post o tom co vsetko som tu zazila, zjedla, vypila, kupila.. atd. Modlite sa za mna, aby som tu nezamrzla a nezamrznite ani vy doma, ked uz tu mame tu studenu vlnu plnu krasnych minusovych teplot, pri ktorych mate pocit, ze vam odmrzne zadok.

Chanel lipstick

4. ledna 2012 v 17:17 | Sasha
__________________________________________________________________________

❤ Tak sa teda este raz vratim k tym mojim 23tim narodeninam, ale uz naozaj naposledy (aspon dufam)!
❤ V clanku, ktory som cely venovala tomuto uz vlastne i vzdialenemu dnu som spomenula, ze som dostala mnoho nadhernych a pozornych darcekov. Povodne som neplanovala pisat clanok o ziadnom mojom darceku, ale podla nadpisu a fotky hore (ktora mimochodom nie je zo ziadneho servera, ale je moja a aj tak vyzera) mozete vidiet, ze tento ma s tymto blogom nieco spolocne. A preto ho jednoducho musim postnut.
❤ Ak ste totiz nahodou citali moje 25 BEFORE 25 (ak nie, staci kliknut na link) mohli ste si vsimnut bod pri ktorom je napisane nasledovne: Own Chanel lipstick. Tento bod som tam pridala z jednoducheho dovodu - ked sa totiz povie Chanel predstavim si elegantnu, vzdy upravenu, krasnu, silnu zenu, ktora vie co chce. Neviem preco, ale jednoducho to tak je. A tak to, ze budem vlastnit nieco z tejto znacky mi malo dopomoct priblizit sa aspon zcasti k tomuto obrazu.
❤ Dada (moja najlepsia kamaratka) je zodpovedna za to, ze som majitelkou tohto ruzu a ze som o krok blizsie k zene, ktorou sa chcem stat. Ked som chytila do ruk tu malu krabicku zabalenu v baliacom papieri strasne sa mi triasli ruky. Tusila som totiz co sa bude pod papierom skryvat, kedze som vedela ze temou mojich darcekov je uz spominany projekt 25 BEFORE 25. Silno mi bilo srdce a mala som naozaj kusok k tomu, aby som sa rozplakala. Dada mozno ani nevie aky vynimocny darcek mi dala a co vsetko pre mna tento jeden predmet znamena.
❤ Vravela som uz aka som vdacna za to co v zivote mam?? Neviem komu alebo comu mam za to podakovat, ale mozete si byt isti, ze nikdy sa neprestanem cudovat ako som si zasluzila takych skvelych priatelov.

I'm 23, bitch!

30. prosince 2011 v 20:04 | Sasha
____________________________________________________________________

Happy Birthday to me..!
Ano, mam 23. Konkretne uz styri dni, ale bola som taka zaneprazdnena, ze som si ani nenasla cas zdokumentovat tento svoj vyznamny milnik na blogu. Aby som ujasnila vsetko hned na zaciatku: samozrejme, citim sa stale rovnako, nic sa nezmenilo. To je na narodeninach to zvlastne. Vzdy cakame, ze sa nieco zmeni, ze nas ten vek nejak poznaci, ovplyvni ale je to len cislo a menia nas udalosti pocas celeho roka.
I preto som k svojim 23tim narodeninam pristupovala s chladnou hlavou a netrapila som sa myslienkami, ze uz som stara a najlepsie roky mam za sebou. Je sice pravda, ze uz nie som teenagerka a hoci sa obcas stane, ze mi tieto bezstarostne dni zachybaju, vacsinu casu som rada, ze uz nou nie som. Tolko bordelu okolo vlastnej existencie som si musela pretrpiet a teraz som konecne dospela do stadia, v ktorom viem kto som, viem co od zivota chcem a konecne sa mam 100% rada. A kazdy z nas vie, ake je narocne dostat sa do tohto bodu. Mne to trvalo takmer 23 rokov.
Mozno vam to bude zniet smiesne, ale poslednych 14 dni je pre mna takmer euforickych. Neviem preco, mozno to bude tymi Vianocami a narodeninami, ale tychto par dni som asi najstastnejsia aka som kedy v zivote bola. A pritom sa nedeje nic specialne, ziadne obrovske zmeny v mojom zivote nenastali. Jednoducho sa citim vnutorne vyrovnana, spokojna a stastna.
Je mozne, ze za tym moze stat i skutocnost, ze som mala najkrajsie narodeniny v zivote. Ano, dostala som nadherne, a pozorne darceky, ale o tie mi neslo. Prezila som dva skvele vecery, jeden s mojou rodinou a jeden s mojimi priatelmi. Za obe tieto skupinky som nesmierne vdacna a lubim ich celym svojim srdcom. V tieto dni som si uvedomila, kolko skvelych ludi mam okolo seba, ludi ktori ma maju skutocne radi a na ktorych sa mozem spolahnut. A toto poznanie bolo tym najkrajsim darcekom.
Ja viem, tento post je asi trocha moc srdcervuci a presladeny, ale je mi to jedno. Na tento blog pisem, to co aktualne citim a za svoje pocity sa neospravedlnujem.
Ospravedlnujem sa ale za nulovu fotodokumentaciu, ale hoci boli na oslave 3 fotaky, pouzitelnych fotiek bolo velmi malo a k mnohym som sa este ani nedostala. Nevadi. Tento clanok aj tak nestoji na fotografiach.

Stastne a Vesele..!

24. prosince 2011 v 13:18 | Sasha
____________________________________________________________________

Dnes som vobec neplanovala byt na internete a zabijat tak svoj drahocenny vianocny cas, ale zistila som, ze posledne dni boli natolko hekticke, ze som vam ani nestihla zapriat pekne Vianoce. A preto:
Prajem Vam krasne Vianoce plne lasky, nech ich stravite so svojimi najblizsimi, poriadne si ich uzijete, dostanete to po com ste vzdy tolko tuzili a nech sa Vam pocas tychto dni splnia vase priania.
Stastne a Vesele!

How To Survive: Christmas

10. prosince 2011 v 12:11 | Sasha
______________________________________________________________________

Ci chcete alebo nie, ci uz Vianoce milujete alebo zatracujte ako nechutny komercny sviatok, nevyhnete sa im. Avsak v jednom i v druhom pripade da cloveku zabrat vobec ich prezit.
Najskor na vas dolahne ten tlak tykajuci sa darcekov: neviete komu co kupit, nemate dost penazi, nestihate.. Vsade kam sa pohnete je milion ludi, ktori sa zazracne zacali pohybovat v masach a nakupuju akoby prave rozbili prasiatko. Potom konecne pride ten Stedry vecer a pridu hadky (kto prezije tento den bez hadok je stastna vynimka), pretoze stravit s rodinou celych 24 hodin da cloveku zabrat. Pod stromcekom zistite, ze ste nedostali ten vas vytuzeny darcek a namiesto neho ste stastnym majitelom uz tretieho paru ponoziek (yaaaaay!). A ked si myslite, ze je uz konecne koniec, pridu nekonecne rodinne navstevy a spolu s nimi nase oblubene nezmyselne otazky (vsetci vieme o ktorych hovorim), na ktore nasi rodinni prislusnici vyzaduju odpovede.
Ano, aj takto to vyzera na Vianoce - najma ak si vyberiete aby take boli. Ak ste sa ale tento rok rozhodli, ze si ich uzijete, citajte dalej. Prezradim vam totiz moje recepty na stastne, krasne a hlavne POKOJNE Vianoce.

______________________________________________________________________

NO STRESS - lahko sa to hovori, ale nenechat sa zatiahnut pocas Vianoc do stresov je vacsinou nadludsky vykon. I ked vas pravdepodobne neminu situacie, kedy toho budete mat nad hlavu a na cele sviatky budete akurat tak nadavat, existuje jednoduchy recept: zavrite oci a dychajte. Naozaj to pomoha, pretoze ak sa sustredite na pravidelne dychanie, vas mozog zacne pracovat lepsie a adrenalin sa postupne prestane uvolnovat. Caro dychania poznaju vsetci, ktori sa venuju meditaciam alebo joge a dokonca som pocula nazor, ze fajciarov ani tak neukludni cigareta ako to, ze pri jej fajceni musia pravidelne vdychovat a vydychovat. Ktovie co je na tom pravdy..

ROBTE "VIANOCNE" VECI - ak vas tento rok akosi nemoze chytit ta prava vianocna nalada, zoberte kamosky a zajdite na punc na vianocne trhy. Alebo ak radi peciete, najdite nejaky novy vianocny recept a vyskusajte ho. Pustite si vas najoblubenejsi vianocny film a zapnite na cely dom vianocne koledy a piesne. Vyzdobte dom, postavte stromcek.. ze to robite az 23tieho? Aj my sme mali takuto tradiciu. Vykaslala som sa na nu. Naco mat tradicie ak vas netesia? A tak som zacala zdobit uz par tyzdnov pred Vianocami a hoci nasi najskor chvilu namietali, tento rok sa ma spytali ci nebudeme mat Vianoce, ked som este nezacala vyzdobovat. Ide predsa o to, aby vas Vianoce tesili. A ak by bol predsa len nejaky problem, vyzdobte si aspon svoju izbu.

VYTVORTE NOVU TRADICIU - budte kreativni. Ak vas Vianoce nudia co vam brani v tom, aby ste si z nich spravili zabavu? V pripade, ze vas nebavi travit cas s rodicmi, spravte si vecer 23tieho filmovy vecer s najlepsou kamoskou a robte to kazdy rok. Alebo je to naopak a chcete dobehnut strateny cas s rodinou? Najdite si vhodny termin, kedy mate vsetci KONECNE trocha casu a robte spolu nieco - cokolvek na co mate naladu. Radi fotite? Urobte aj z toho tradiciu a kazdy rok fotte cely Vianocny proces od pecenia az po rozbalovanie darcekov. Posielate vianocne pozdravy? Vytvorte si vlastne. Fantazii sa medze nekladu, opakujem: ROBTE TO CO VAS BAVI.
Este ako malu inspiraciu vam poviem nasu rodinnu tradiciu, ktora trva uz zopar rokov a ktoru sme si vytvorili sami. Kazdy rok tesne pred Vianocami sa stretavaju vsetky zeny nad 18 rokov (z maminej strany) a zajdeme spolu na velmi dlhu veceru, kde preberieme vlastne cely uplynuly rok. A ze nas tam je vela.. Pre zaujimavost, minuly rok nas bolo 12 a to sme neboli vsetky.

______________________________________________________________________

NEPREJEDAJTE SA - ja vieeem, ja vieeem.. Ked vsade je tolko dobreho jedla a kolacov, ze je tazke odolat. Neradim vam, aby ste nejedli viac ako inokedy a uz vobec aby ste sa vyhybali jedlu uplne (to sa ani neda). Vianoce su predsa aj o tom! Lenze sama poznam ten stav, ked som cely den jedla iba jahodovu tortu (nenechajte sa pomylit jahodami, bolo tam kopec masla) a zapijala to Coca Colou. Nebolo mi prave najlepsie. A kto chce stravit Vianoce pri zachodovej mise? Nikto. A samozrejme sme zeny, takze stresujeme ohladom vahy. Takze aby vas nahodou neporazilo ked sa 1.1. 2012 na nu postavite, radim vam len jedno: premyslajte nad tym co jete.

USMEV - toto je moj recept na prezitie rodinnych navstev, ktorych je pocas tychto sviatkov neurekom. Hoci svoju blizku i vzdialenu rodinu milujem, vedia ma pekne vytocit - ved to poznate. Ak sa ale nechcete dostat do konfliktov, hadok a nechat sa zatiahnut do stresov, usmievajte sa. Aj ked na to nemate dovod, aj ked mate nervy, uz len pohyb tych spravnych tvarovych svalov vo vasom mozgu vyluci hormon, ktory vam zaruci dobry pocit. A vsimli ste si, ze ludia su vzdy na vas milsi ak sa usmievate? No a co ze nemate pricinu. Kto ju potrebuje? Not me

STRETNITE SA S PRIATELMI - kto povedal, ze Vianoce musite travit len so svojou rodinou? Na Vianoce mate byt s ludmi na ktorych vam zalezi a ktori maju vo vasom srdiecku nejake to specialne miesto. Ujdite na par hodin od otca, ktory sa marne snazi zasadit stromcek do stojanu, od mamy ktora sa rozhodla, ze napecie pre celu ulicu a od surodenca, ktory vie len jedno, a to otravovat. Zajdite s kamosmi na horucu cokoladu, chodte sa sankovat ci gulovat (ak je sneh samozrejme) alebo sa len prejdite krasne osvetlenym mestom. Mam to zasa opakovat? Tak dobre.. BAVTE SA!

______________________________________________________________________

BUDTE VDACNI - nakoniec som si nechala bod, ktory je podla mna najdolezitejsi. Ako tak budete sediet pri stedrovecernej veceri, dobre sa okolo seba obzrite a uvedomte si ake mate stastie. Kazdy ma problemy, kazdy je obcas nestastny a nikto nema vsetko to co by mat chcel. Dobre sa ale pozrite na veci, ktore mate a zamyslite sa nad tym, ci si to nahodou nezasluzi vasu vdacnost. Ja budem tento rok vdacna za to, ze sme ho prezili v zdravi, mame strechu nad hlavou, mam dvoch skvelych rodicov, ktori ma miluju a brata, ktori mi pomoze vzdy ked to potrebujem. Budem vdacna za to, ze mozeme znova spolu sediet za jednym stolom a budem si uzivat kazdu jednu minutu.
Co na tom, ze som dostala tri pary ponoziek? Najvacsim darcekom budu pre mna ludia, ktorych milujem a ktori miluju mna.
PRAJEM VAM KRASNE, STASTNE A VESELE VIANOCE!

* obrazky z weheartit.com

24 Days To Christmas

30. listopadu 2011 v 13:30 | Sasha
______________________________________________________________________

❤ Ja viem, ja viem do Decembra chyba este zopar hodin, ale ja sa uz teraz neviem dockat. Tiez to citite? Pretoze ja ano.. Ja milujem Vianoce a ak by mi niekto z vas nahodou chcel zacat rozpravat o tom, aky je to zkomercionalizovany sviatok a ako je v nom vsetko len a len o peniazoch, musim vas zastavit hned na zaciatku. Vas nazor chapem, akceptujem, ale nepresvedcite ta ma o nom nikdy ani za milion rokov. Podla mojho nazoru ma totiz Vianoce kazdy take, ake ich chce mat a rovnaky nazor mam aj na zivot. Kazdy vidi vo svete to, co chce vidiet. Ja osobne som sa rozhodla ignorovat zle veci a sustredujem sa na to pekne a na lasku. Toto je moj recept na zivot a na stastne Vianoce.
❤ Kedze tento rok vysiel advent nejaky dlhy aj sviatky sa zacali skor (z coho ja sa neskutocne tesim), zacali aj vianocne trhy, ktorych som ja obrovsky fanusik aj ked nenavidim medovinu a varene vino. Nikde totiz nezazijete vianocnejsiu atmosferu ako na trhoch, a tak vzdy ked mame s babami nejaku volnu hodinu, zajdeme na trhy a na deci ceresnoveho puncu. Pomaly pri nom mrzneme (ja sa snazim tvarit, ze mi velmi chuti), rozpravame sa o Vianociach a usmievame sa od ucha k uchu. Co ma ale tento rok velmi prekvapilo bolo, ked sme si v nedelu pri vareni zapli radio a bez prestavky v nom hrali len vianocne piesne, na ktore som nasledne cele dobedie tancovala a spievala si.
______________________________________________________________________

❤ Jedine co ma vzdy stresuje, su darceky. Ak by ste presli cely svet, nenasli by ste cloveka ktory by mal menej nadania na vymyslanie darcekov ako som ja (a aj menej penazi). A ja pritom tak milujem rozdavat darceky a tesim sa z nich este viac ako ti, ktori ich v skutocnosti dostanu. Poviem vam, toto bude este boj.
❤ Tento rok (ako kazdy) mam za ulohu vyzdobit stromcek, lenze tento krat bude konecne podla mojich predstav! Donutila som mamu, aby nakupila nove ozdoby a aj ked som musela spravit par ustupkov, uz teraz vam mozem potvrdit, ze to bude najkrajsi stromcek na okoli. *muhaha* Fotky sa na milion percent objavia na blogu a mozno skor ako si myslite, kedze na stromcek sa chystam vrhnut tento alebo buduci vikend. Nie je to skoro, vsak?
❤ Mala by som uz ukoncit tento nekonecny post o mojom nadseni z Vianoc. Ale mozno sa tu najdu aj ludia, ktori sa na toto obdobie tesia rovnako ako ja a tymto clankom som im zdvihla troska sviatocnu naladu. Ved uz na nu mame pravo, je takmer December.
______________________________________________________________________
*vsetky obrazky su z weheartit.com

tUMBLR

29. listopadu 2011 v 10:21 | Sasha
______________________________________________________________________

❤ Niekde som tusim pocula, ze o tumblr accounte by sa clovek nemal nikde zmienovat. Vraj je to jedno z jeho zakladnych pravidiel. Ale viete co ja vam mozem na tieto vase nezmyselne pravidla.. Neznasam, ked sa ma niekto snazi obmedzovat, a to este aj na internete. A pritom tumblr je skvela vec, ktora ma dokaze casto inspirovat a komunita tam je taktiez vynimocna - az na ich divne pravidla a nenavist k facebooku. Akokolvek, tieto veci su mi dost ukradnute, a kedze ste si mohli vsimnut, ze tento blog nefunguje na nejakych pravidelnych postoch, napadlo ma ze sa s vami podelim o moj dalsi blog prave na danom serveri.
❤ Nemusite mat strach, nebudete citat dva rovnake blogy na dvoch roznych serveroch. Veci, ktore mam tam sa v ziadnom pripade nenachadzaju na blog.cz. Vyhodou tumblr je ze reblog je omnoho rychlejsi ako pisat clanok podobny tomuto, preto tam castejsie updatujem a nevykecavam sa tam ako tu (takze ak vas nebavi citat moje vylevy, mozno vam bude ten druhy blog sympatickejsi). Takze ak mate nahodou zaujem, moja adresa je aeshley.tumblr.com - staci klinkut. A pokial mate taktiez blog na tumblr, kludne sa ozvite. Takmer vzdy follow(ujem) back.

One Year Without Alcohol

8. listopadu 2011 v 17:04 | Sasha
______________________________________________________________________

❤ Pokial ste citali moje 25 BEFORE 25 (ak nie, tak klik na link), tak viete ze jednym z mojich "predsavzati" bol prave One year without alcohol. Tento "zavazok" som si dala dna 27.12.2011, preto by ste cakali ze tento clanok budem pisat najskor o polnoci 28.12.2012, avsak priznavam ze som ho porusila a vydrzala som tak necelych 10 mesiacov. Kedze moja rodina dobre vie, ze som velmi dlho nepila a planovala som tak vydrzat celych 12 mesiacov, mama sa ma spytala ci som uz tie dva mesiace nemohla vydrzat. Pravda je, ze mohla. Ale nechcela som.
❤ Aby ste ma pochopili, mojim zamerom bolo zabranit tomu co sa udialo 27.12.2011, teda den po mojich 22. narodeninach. Nebudem to tu velmi rozoberat, ale jednoducho vam poviem, ze mi nebolo prave najlepsie. Vlastne, tak zle mi snad este nebolo. A za vsetko mohol ten odporny alkohol (ano, ano, prehnala som to). Preto mi prvych 6 mesiacov ani nenapadlo pit, nemala som na to chut. Po pol roku sa to vsak zlomilo a ja som si nemohla na nase hody dat ani malinove pivo. Jednoducho ma moj "zavazok" zacal obmedzovat. A pritom mojim zamerom bolo vlastne neopit sa a nie sa vyhnut alkoholu samotnemu - ved alkohol je aj v tiramisu preboha.. A tak som zistila, ze som svoje "predsavzatie" na zaciatku zle formulovala. A mojich 25 BEFORE 25 predsa nema byt o obmedzovani, prave naopak. Ma mi otvarat dvere a ukazat moznosti.
❤ Povedzme si pravdu, alkoholu sa tazko vyhyba najma ak uz nemate prave 16 a vzdy ked idete von vsetci konzumuju alkohol. Nevravim, ze sa moje kamaratky opijaju, ale dali si pohar vina, pol litra vychladeneho piva, miesany napoj a ja som cucala neperlivu mineralku. A pohar alkoholu predsa este nikomu neublizil! Preto som sa rozhodla, ze svoju put skoncim po takmer 10 mesiacoch. Na jednej strane som sice skoncila, ale na druhej pokracujem pretoze to, ze som si dala jeden, dva pohariky neznamena, ze som sa opila. A o to mi islo od zaciatku, pretoze som zistila, ze tento stav neznasam. Neznasam, ked mi je na druhy den zle, neznasam ked mam problem s artikulaciou, ked si matne pamatam detaily, ked mi vecer utecie akoby za 5 minut.. Stavu opitosti sa chystam vyhybat este dlho. Nielen 12 mesiacov...
❤ Nakoniec sa s vami podelim o svoj recept na hangover alebo opicu ak chcete. Samozrejme berte ho s rezervou, 100 ludi - 100 chuti a popravde, kazdy ma svoj recept. Mne ale pomaha McDonald. Ak ma poznate, dobre viete ze som obrovsky konzument tohto fastfoodu, ale mozno sa cudujete a nechapete ako mi na opicu moze pomahat McDonald. Vzdy sa vsetkym, ktori nad mojim receptom krutia hlavou snazim vysvetlit, ze predsa alkohol sa navazuje na tuky. Ze nemozete jest? Donutte sa. Ja osobne som vzdy nehorazne hladna po prehirenej noci a osvedceny recept ako kuraci vyvar ma posle akurat do kupelne. Ak to raz prezeniete s pitim, skuste ist do fastfoodu alebo si dajte nieco mastne a chodte si este na chvilku lahnut. Garantujem vam, budete sa citit akoby ste v noci nic nevypili. Teda, aspon mne to pomaha..

My Mother - Daughter Relationship

31. října 2011 v 20:08 | Sasha
______________________________________________________________________

❤ Aky mate vztah so svojou mamou?
❤ Pred touto otazkou by sa patrilo zodpovedat asi mnoho dalsich, ako napriklad ci s nou vyrastate v jednej domacnosti, ci mate surodencov, ci je jediny rodic v rodine a kolko mate rokov..
Vztahy su svine a neustale sa vyvijaju a menia. Zial, nikdy neostane vztah konstantny, hoci by sme si to velmi zelali. Mozno je to tak trocha i nasa vina, pretoze i my ako ludia sa menime a vyvijame. Ja a moja mama mame velmi zaujimavy vztah, obcas je vsetko v najlepsom poriadku ako pocas tych obdobi, kedy sme mali ten najkrajsi vztah na svete, no vacsinou casu je to horor. Doslova. Kricime po sebe a hovorime veci, ktore by sme neskor asi radi vzali naspat.
❤ Aby som tu presne objasnila situaciu (a tym si tak samozrejme emocionalne ulavila) musim zodpovedat otazky, ktore som polozila na zaciatku. Takze mam takmer 23 rokov, vyrastala som v kompletnej rodine, stale zijem doma a mam o rok mladsieho brata, ktory je ten oblubenejsi. Ano, nemam problem to priznat a ak by ste sa so mnou chceli hadat, ze rodicia miluju svoje deti rovnako, tak vas rada odkazem na nejednu psychologicku studiu, ktora tvrdi ze rodicia si podvedome vyberaju oblubenejsie dieta. Je mi luto, ak som prave niekomu znicila idealy. Ale to, ze nie som favorit rodicov, ma uz dlho netrapi. Som si vedoma skutocnosti, preco tomu tak v sucasnosti je a nie som preto zatrpknuta. Mojho brata milujem rovnako ako svoju mamu a otca. Jedine co ma mrzi, je moj sucasny vztah s mamou.
Problem c.1 je, ze moja mama ma neberie ako 22, takmer 23 zenu. Ano, akokolvek infantilna som, uz som zena. Ale moja mama sa ku mne stale sprava ako k dietatu (nie teraz nehovorim o utierani spinaveho lica naslinenym prstom co zvyknu mamy s velkou oblubou praktizovat): neveri mojim rozhodnutiam a snazi sa mi organizovat cas. Paradoxne opacnym Problemom c.2 je, ze by bola rada ak by som sa osamostatnila: a to najma si nasla stalu pracu, pripadne sa odstahovala. Problem c.3 je, ze nic co robim nie je dostatocne dobre. Maly priklad z mnohych: skola a prax co pre mna znamena plnych pat pracovnych dni je malo. Mam si najst pracu. Ziadna nie je? Malo sa snazim.. Keby sa dalo, ani nevie ako rada by som jej spravila radost, pracovala a odstahovala sa. Uz zvazujem vsetky dostupne moznosti, pretoze situacia u nas doma sa pre mna stava neznesitelnou.
❤ Aby bolo jasne, vkuse sa doma nezabijame. Ako hovorim, raz za cas sa najdu aj dobre chvile, a to najma vtedy ked som cely den v skole a mama ma nema na ociach. Ale citim, ze toto nedopadne dobre, ak sa nieco nezmeni. Nechcela by som, aby sme si raz pri hadke povedali take veci, ze sa spolu nebudeme bavit niekolko rokov. To si nezasluzi, rovnako ako ani ja. Mozno to pre vas neznie az tak zle a bezvychodiskovo, ale ja uz som za posledne dva roky z tych hadok neskutocne unavena. Za tento cas som citila az privela hnevu, povedala som vela skaredych slov, bola som dlho frustrovana a preplakala som vela slz. To, ze tato situacia si nutne vyzaduje riesenie som si uvedomila, ked som minuly tyzden hovorila svoju anamnezu (opis vasho celeho zivota az po sucastnost). Hoci sa psycholog moze snazit, nezachyti vsetky aspekty a je odkazany len na to co mu poviete. A vy selektujete informacie. A viete co? Pri opisovani mojho vztahu s mamou to posobilo tak, ze mame velke medziludske problemy. Potrebujem riesenie. Zn.: Co najrychlejsie.

I Need My MOJO Back!

15. října 2011 v 20:39 | Sasha
______________________________________________________________________

(Disclaimer: MOJO= finding the magic in what we do)
❤ Neviem, co sa to so mnou deje ale za cely tyzden ma nevie napadnut ani jeden jediny napad na clanok. Dokonca mi pride nudne pisat do mojho dennicka moje zazitky za posledne dni. Asi kazdy bloger si musi prejst takymto obdobim. Obdobim, kedy je blog skor pritazou ako radostou. Sice tak daleko by som asi nezasla, blog zatial nie je pre mna pritazou. Inak by ma asi nemrzelo, ze tu za cele 2 tyzdne pribudli 4 clanky, z toho dva pravidelne, ktore ma stoja asi tak 5 minut mojho casu. To sum up, stratila som svoje blogerske MOJO! Osobne dufam, ze tento stav nebude dlho pretrvavat a uz o par dni (hodin?) sa opat vratim k blogu na 1000% (ano myslim tisic, nepomylila som sa v nulach).
❤ Konecne chodim normalne do skoly, v ktorej mi toho navalili tolko, ze to bude este velka zabava. A to najma do konca tohto mesiaca. Same prace, same prezentacie..*blee* Takze uz aj lutujem tie reci o tom, ze chcem ist do skoly, ze sa doma nudim. Nudit sa teda nebudem. Oh, skoro som zabudla este mam aj prax, takze cez volny den budem chodit do CPPPaP (Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie). Tesila by som sa, keby riaditelka nebola taka divna. Osobne dufam, ze nebudem posobit ako psychologicka tak odmerane, nedostupne a prisne. Hrozna predstava.
❤ V stredu som mala svoje vytuzene promocie! Nie, nespadla som, nepomylila som sa a dokonca som davala ruzu dekanovi. Ano, som cool. Mam doma diplom, ktory ma tesi, ale este viac ma potesila kytica od nasich. Nebudem prehanat, ak poviem ze bola najvacsia a najkrajsia zo vsetkych. Ak ste si este nevsimli, rada sa chvalim. Ehm. Ale skutocne je nadherna a som rada, ze si spomenuli ze moj najoblubenejsi kvet je lalia. Konkretne kralovska biela. Fotku cakajte v dalsom diely 365 Photos.
❤ Dnes som zacala pozerat MTV serial Awkward, chodi to aj na ceskoslovenskom MTV pod nazvom Nesika ci tak nejak (tam to nepozeravam i kvoli dabingu, vzdy radsej pozeram original ak sa da). A cuduj sa svete, normalne ma to bavi. Takze akonahle postnem tento clanok, idem dopozerat seriu. Aj ked uz teraz viem ako to asi skonci. Nevadi.

Do You Have A Blog? SHOW ME!

9. října 2011 v 9:51 | Sasha
______________________________________________________________________

❤ Krasne nedelne rano vam prajem, tento post bude troska iny ako zvycajne. Dostala som totiz momentalny napad, ktory som sa hned aj rozhodla zrealizovat, kym si to z nejakeho dovodu nerozmyslim (a ze ja si dovody najdem vzdy). Zistila som totiz, ze drviva vacsina blogov, ktore citam je pisana po anglicky (a jeden po svedsky..vdaka bohu za google translator) a neverim tomu, ze na Slovensku a v Cechach nie su dobri blogeri zapaleni pre vec! Stavim sa, ze je vas obrovske mnozstvo, ale povedzme si pravdu, obcas je problem dostat sa k nim.
❤ Preto vam ponukam "jedinecnu moznost", a to zanechat mi v komentoch adresu na vas blog. Je to v podstate akoby ste na mojom blogu nechavali reklamu, ktoru vsetci na svojich strankach tak neznasaju a ktoru vam ja povolujem- dokonca budem nadsena ak tak spravite. Tato prilezitost vam moze priniest novych citatelov, minimalne jedneho - mna. Uvedomujem si, ze moj blog nema rekordnu navstevnost, ale nikdy neviete kolko citatelov ziskate tym, ze tu nechate svoj link. Za skusku nic nedate. Pomozete tak nielen sebe, ale aj mne kedze hladam blogy, pri ktorych by som mohla travit zimne veceri.
❤ Poviem vam ale pravdu, preferujem osobne blogy, blogy kde si mozem precitat i nieco o vas a o vasich zivotoch, kde zistim co vas bavi, co mate radi a co vas privadza do sialenstva. Je to ale len moja osobna preferencia, nieco co mna bavi citat. Nechcem ale nijako obmedzovat, kto tu moze zanechat link, pretoze ini ludia mozu preferovat ini typ blogov. Preto feel free zanechat koment s vasou adresou a malym predstavenim (staci jedna veta) vasho blogu, len preto aby ludia vedeli na co klikaju. Dufam, ze teraz sa mi uz KONECNE na blogu objavia nejake komentare (haha) a vyuzijete tak tuto drobnu sancu, ktoru vam ponukam. Tesim sa na vase blogy!

Hearts Can Break And Never Make A Sound

1. října 2011 v 17:53 | Sasha
______________________________________________________________________

❤ Zdravim vas s prvym clankom v novom mesiaci! Ano, prvym clankom by pravdepodobne mali byt moje September favourites, ale este som ten clanok ani nezacala pisat a velmi sa mi do toho dnes nechce. Ale mozete sa spolahnut, ze zajtra, pripadne v najblizsich dnoch tu ten clanocek bude - ved ako inak. Namiesto toho mate moznost precitat si moje reci o tom, co sa aktualne deje v mojom zivote (nie, ze by to niekoho nejak extra trapilo). Ak vlastnite blog, urcite viete ze toto je to prave miesto na vypisanie sa aj ked aktualne mozno nie je o com. Zaklad je uvolnit sa a vycistit si hlavu. Aspon na to funguje rubrika Diary. Tato rubrika sice existuje, ale mozno ste si vsimli, ze sa na nu v menu neda velmi kliknut, a to preto lebo..
❤ ..mam novy layout. A rozhodla som sa z neho vyhodit menu. Ze preco? Super otazka.. Nemam potuchy, proste mam taku naladu. Layout sice je novy, ale vela sa nezmenilo. Usudila som totiz, ze ta slecna hore (obrazok v zahlavi) bude nieco ako poznavaci znak tohto blogu, takze ho tu najdete vzdy (teda minimalne dovtedy, kym ma neomrzi). Najvacsou zmenou su farby, ktore som pojala podla aktualnej sezony A/W. Hmm, ale neviem zda sa mi nejaky pochmurny, takze neviem dokedy to s nim vydrzim. Mam len jednu otazku? Cita sa vam text dobre? Lebo ja mam pocit, ze je priliz svetly. Dakujem za feedback.
❤ Okej, a teraz co ma aktualne nastvalo (Mimo to, ze je sobota a ja som sama doma, pretoze vsetci v mojej rodine maju program okrem mna.. Tuto pateticku cast nechame v pozadi). Jedna sa o Samuela - ano stale existuje, hoci som o nom na blogu nepisala.. rok? Nechce sa mi velmi rozpytvavat detaily, ale v skratke to bol nieco ako moj "kamarat", ktory mal priatelku o ktorej mi zabudol povedat. Ked som sa o nej dozvedela, stale sme sa tak trocha stretavali, az mi to voci nej prislo uplne hnusne (hoci sa nic v podstate nedialo), a tak som sa s nim jednoducho zo dna na den prestala bavit- preto i odmlka na blogu. V sucasnosti to vyzera tak, ze stale chodi so svojou priatelkou, obcas mi napise a ja ho odignorujem. Lenze vcera sa ma byvala spoluziacka naho pytala, pretoze sa poznaju. Nechapala som,preco sa pyta.. Vysvytlo, ze chlapec si nasiel dalsiu "kamaratku" z rovnakeho sidelneho utvaru, v ktorom byvam i ja. Uplny ignorant a idiot to je. Ani neviem, preco ma to tak vzalo.. Vlastne ked som sa to vcera dozvedela, tak ma to len prekvapilo. Az dnes ma to mimoriadne nasralo. Pravdepodobne to bude preto, lebo som nakoniec predsa len nebola taka vynimocna ako ma presviedcal a ako som si myslela. Moja chyba.. ktora sa nestane druhy krat.
❤ A nakoniec aby som vyvazila negativne emocie, ktore mieria k danej osobe, tu je par veci, ktore na druhej strane vyvolavaju tie pozitivne: vcerajsi obed s kamoskami zo skoly; novy topcoat, ktory spravi z kazdeho laku na nechty matny; moje cerstvo zafarbene a ostrihane vlasy; Selah Sue album; v pondelok zacina skola; koniec mojej choroby; cokolada.
______________________________________________________________________

I Wanna Go To School!

26. září 2011 v 19:59 | Sasha
______________________________________________________________________
❤ Dnes rano som sa dozvedela spravu, ze nasa fakulta posuva zaciatok skolskeho roka o par dni, co znamena ze namiesto toho, aby som v stredu naklusala na prvy den v skole, zostanem doma a do skoly sa poberiem v pondelok. A to len v pripade, ze to znova neposunu. Poviem vam, tato sprava potesi 99% ludi, vlastne mozno 99,9% ludi. No a ja som to 0,01%. Divne, ja viem. Uz aj na moj nestastny status ludia reagovali, ze som sibnuta. Mozno som..
❤ Ale ked ja sa doma tak nudim! A to by som sa teoreticky nemala, kedze len nedavno som statnicovala, takze som od skoly zasa tolko volna nemala. Problem je, ze vsetci moji kamarati odisli na skoly minuly tyzden. Takze som doma a nema mi kto robit spolocnost. Myslim, ze chapete, ze skola bola pre mna jedinym vychodiskom z tohto bludiska, kde nic nerobim a nemam ist s kym von. Internet je sice velmi zaujimave miesto, ale velmi si s vami nepokeca a ani s vami nepojde na kavu. O chatoch mi ani nehovorte, tuto fazu mam uz nastastie za sebou. A socialne siete zeru iba cas a vase mozgove bunky. Jedine co ma udrziava pri zdravom rozume su blogy.
❤ Mozno je ale fajn, ze nam tu skolu posunuli. Aspon sa mozem doliecit, kedze aj po 5 dnoch som stale chora a prave ma obchadza migrena. Takze ak sa vam zda, ze tento post spravadza negativny vibe, prisaham ze to hovori za mna ta migrena. Lebo inak sa snazim brat vsetko z pozitivneho hladiska.
❤ Zajtra ocakavajte clanok k projektu 365 Photos. Dnes uz nan nemam energiu. Musite chapat, pripojit blackberry k pocitacu, stiahnut fotky a uploadnut ich je pre mna privelmi narocne.
❤ Tipujem, ze mnohym z vas skola uz zacala - ci uz ste na strednej alebo vysokej skole (ci aj zakladnu mam pridat?). Tak ma prosim poteste tym ako vam je tam zle a ze si mam uzit predlzene volno kym este mozem. Dakujem.

How To Survive: Illness

22. září 2011 v 18:03 | Sasha
______________________________________________________________________

Vcera to zacalo.. Najskor okolo mna len tak zbezne prechadzala, no dnes ma dostala. Jedna hnusna a odporna choroba, konkretne najskor chripka. Neznasam byt chora, neznasam sa citit pod psa, nemoct sa poriadne nadychnut cez nos, obmedzovat sa v prehltani, aby som si hrdlo nedrazdila viac ako musim a najviac neznasam to, ze ma ta choroba celkovo obmedzuje v zivote.
Kedysi som choroby mala rada, dokonca tak velmi, ze som si ich vymyslala a doktorka ma samozrejme vzdy nechala doma. To bolo ale za cias, kedy som mala este povinnu skolsku dochadzku. Na strednej som zacala chorobu vnimat trocha inak ako len "juchu, mozem tyzden lezat doma a kaslat na skolu" a na vysokej ju uz chapem iba ako obmedzenie, ktore ma cca raz za rok navstivi.
Kedze nam pomaly ale isto zacne sychrave pocasie, ktore so sebou podobne stavy prinasa, rozhodla som sa napisat clanok, v ktorom sa mozete docitat ako taku chorobu prezit. Tieto tipy mne pomozu vzdy - nevravim, ze vas vyliecia, ale garantujem vam, ze sa po nich budete citit lepsie. Mozno niektore veci praktizujete i vy, mozno sa nejake nove naucite a mozno mate i svoje ritualy, ktore funguju - ak take mate, napiste mi do komentov, rada sa naucim nieco noveho.

______________________________________________________________________

VSETKY VECI PRI SEBA - First Things First! Ak citite, ze na vas nieco lezie a rozhodnete sa stravit nasledujucich zopar hodin v posteli, nie je nic otravnejsie ako ked sa kazdu chvilu musite postavit a ist si po vreckovky, pohar vody, sprej do nosa, mobil a podobne dolezite zbytocnosti. Kym si lahnete pod perinu, dobre premyslajte co by ste mohli potrebovat a dajte si to na dosah svojej ruky. Ulahci vam to zivot, verte mi..

SPRCHA -ak ste ako ja, tak pravdepodobne sprcha bude to posledne na co budete mysliet v dobe, ked vam je fakt nanic. Prisla som ale na to, ze nie je nic nad sprchu. Ak chcete, kludne sa chodte osprchovat aj 2x denne. Budete mat pocit, ze zo seba zmyvate hnusne bakterie, ktore vas prave zozieraju a budete sa citit milion krat lepsie. Nie je nic horsie ako ked sa treti den valate v posteli a sprchu ste videli len cestou na WC. Vasmu zdraviu to nepomaha. To iste plati aj o vlasoch. Je sice lakave chodit s mastnymi vlasmi po cely tyzden, pretoze nasamponovanie a rozcesavanie si vyzaduje priliz vela usilia, ale ak to spravite budete sa citit napoly opat zdravo (aspon dufam)

ZJEDZTE SVOJE OBLUBENE JEDLO - prinutte mamu, spolubyvajucu, kamosku, surodenca aby vam uvarili vase najoblubenejsie jedlo na svete. Ked je clovek chory, vacsinou nema velku chut jest a to velmi v lieceni nepomaha. Na boj s bacilami predsa potrebujete energiu, a ta sa ziskava odkial? Z potravy, spravne. A akonahle vam doma bude vyvoniavat vase oblubene jedlo, garantujem vam ze sa najest pojdete. Prinajhorsom si ho uvarte sami - v pripade, ze vam nie je priliz zle (ja som to dnes skusala a skoro som pri vareni zomrela, takze pockajte kym nebudete na tom velmi zle)

OBLECTE SI NIECO PEKNE NA SEBA - okej, toto znie asi ako trocha zvlastny bod. Ved komu sa chce pekne vyobliekat do postele a ked sa citi pod psa. Nikomu. Ani mne. Ja vam nekazem obliect sa do spolocenskych siat. Dajte si na seba nieco, co mate radi, co vam zdvihne naladu, v com sa citite pohodlne. Ja mam na sebe napriklad ruzove protismykove ponozky s Tinkerbellom - vzdy sa usmejem, ked sa na ne pozriem.

SPANOK A POKOJ - toto znie ako celkom logicka rada, ale cudovali by ste sa kolko ludi na to v skutocnosti kasle. Ruku na srdce, kolki si naozaj lahnete do postele a spite? Pochybujem, ze vas je tak vela. Vacsina z nas vezme do ruky pocitac (vid. ja) a stravi na nom cely den. Alebo si lahne pri telku a cely cas do nej cumi. Je to fajn na chvilkove zahnanie nudy, ale nie na liecenie. Takze podme do postele, vypnut elektroniku a pospat si na par hodin (ja este dopisem tento clanok, ak dovolite)

CAJ - dalsia rada, ktoru pocuvame z kazdej strany. Ale neverili by ste co vsetko dokaze caj zo susenych byliniek s lyzickou medu a trochou citronu. Zazraky - a to najma ak vas boli hrdlo. V dnesnej dobe vsak uz je malo ludi, ktori susia bylinky, ale to vam nebrani zaliat si akykolvek iny caj podla vlastneho vyberu. Nechcem pocut ziadne reci o tom, ze vy caj nepijete. Ked ste chory, mala by to byt n.1 tekutina, ktoru prijimate. A ak mate nad 18, pred spanim si don dajte troska slivovice a rucim vam za to, ze budete spat ako babatko

UROBTE NIECO, CO STE DLHO ODKLADALI - priznavam, ze toto sa trocha vylucuje s bodom SPANOK A POKOJ. Ale ak ste na nejakom tretom dni choroby a citite sa uz lepsie alebo mate pocit, ze sa v tej posteli uz zblaznite je dobre ak urobite nieco co ste odkladali. Chceli ste uz roky precitat Kto chyta v zite? Do toho.. Mate rozpisany clanok s ktorym neviete pohnut? Teraz je ten najlepsi cas to prelomit. Planovali ste sa zacat ucit spanielsky? Na internete najdete vsetko. Je len na vas ako vyuzijete cas, nemusite sediet tyzden pred telkou

ZAVOLAJTE SVOJEJ NAJLEPSEJ PRIATELKE - pokial vam je nanic, nepoznam lepsieho cloveka, ktory by vam dokazal zdvihnut naladu. Popritom ako si budete vykasliavat pluca, ona vam moze porozpravat co je nove v skole, ako to tam bez vas funguje a ako ked vyzdraviete pojdete obzriet ten novy klub v meste (haha toto znie trocha ako z Top Divky). Chapete ale dufam moj point. Ak vam usmev na tvari nevycari tato osoba, tak uz nikto a vy mozete tyzden umierat v posteli sami. A to nechce nikto

KASLITE NA SKOLU - niektori ludia nevedia vypnut. Snazia sa dobrat latku zatial co trpia v posteli s horuckami. Nezmysel. Pockajte zopar dni, kym sa budete citit lepsie. Neverim, ze v prve dni choroby ma niekto naladu na skolu a tiez neverim, ze ak tieto dni zabudnete na ulohy, vyhodia vas odtial a zruti sa vam cely svet. Hovadina. Aj tak sa na to nebudete moct sustredit, spravite mnozstvo chyb, nic sa nenaucite a vycerpate sa. SKolu si nechajte na posledne dni choroby

OTVORTE OKNO - Poculi ste o to, ze cerstvy vzduch dokaze zazraky? Ono je to naozaj pravda! Takze, ci je vonku 30 stupnov alebo -10, aspon na hodinku si otvorte okno. Ak to fakt nemozete s otvorenym oknom vydrzat, prestahujte sa na ten cas do inej miestnosti. Ked si lahnete do vyvetranej miestnosti, bude vsetko lepsie. Aj vasa choroba

MENTE SI PYZAMO - nakoniev tu mame taku tu prakticku cast. Aspon kazde dva dni si mente pyzamo prosim vas, najma ak ste v nom den/noc pocas toho ako ste chori. Nie je nic horsie ako ked sa spoteni, upachteni a nachcipani valate v tom istom pyzame. To akoby ste sa valali vo vlastnych baciloch. A kto sa chce valat vo vlastnych baciloch? No len ruku hore.. Myslela som si. Takze ci uz pocas choroby zijete vo vytahanom tricku, flanelovom pyzame alebo sexi kosielke, hlavne si ich mente! A aby som nezabudla.. Po chorobe vymente obliecky.. z podobnych dovodov ako to pyzamo

* obrazky z weheartit.com

Cinematik

16. září 2011 v 13:32 | Sasha

Tak a je to za nami. Vcera sa skoncil Cinematik, najlepsi filmovy festival na Slovensku - ine totiz ani nepoznam. Takze ak so mnou nahodou nesuhlasite, popripade poznate nejaky dobry filmovy festival na uzemi nasej republiky feel free inform me. Tento rok sa konal uz siesty rocnik co je uzasne, ked si predstavim ze len prednedavnom som sedela za stolom s organizatormi pred prvym rocnikom a bavili sme sa o tom, ze festival pravdepodobne nic nezarobi.
Aby ste nedostali zlu predstavu, ja s tymto festivalom nic nemam, nie som sucastou organizatorskeho tymu, aj ked mozno by som i rada bola. Ale viete ako to chodi, ten pozna toho a ten toho a uz idete brigadovat. Takze ak ste tento rok zavitali do Piestan je mozne ze som vam predavala listok alebo vas pustala do kina. Dovolte mi povedat, ze brigada na tomto festivale je najlepsia aka existuje. Nielen ze dostanete zaplatene, ale dostanete zadarmo tricko, zadarmo chodite na filmy, stretnete mnoho zaujimavych ludi (aj znamych) a to nehovorim o tom ako ma to tam bavi. Preto bol tento posledny tyzden nieco ako moja druha dovolenka - kopa skvelych zazitkov a to najma filmovych. Zial, kedze som pracovala s vynimkou jedneho dna po cely festival, nevidela som vsetky filmy, ktore by som chcela. Ale i tak vam ich zopar odporucim, ak dovolite (tento napad mam od Ramy, ktorej za to dakujem - som rada, ze aspon niekto tu so mnou na blogu "spolupracuje" haha). Ak kliknete na nazov filmu, prenesie vas to na trailer:
Lepsi Svet - tento film ziskal v hlasovani cenu Audience Award. Ja som ho zial nestihla, pretoze som pracovala ale hrozne som ho chcela vidiet a ohlasy boli jednoznacne pozitivne
Melancholia - vraj skvely reziser, mam si od neho pozriet snimok Antikrist, urcite zhliadnem. Film bol podla mna uzasny, najviac sa mi pacil zaciatok (obrazy s hudbou boli dokonale) a koniec (nebudem klamat, ze ma az srdce zabolelo pri poslednej scene). Pokial viem, mal by sa objavit aj v kinach, takze si ho nenechajte ujst. Nezabudajte ale, ze ide o alternativnejsi kusok, aby ste neboli v kine prekvapeni. Podla mna ale velmi emotivny film, v ktorom Kirsten Dunst podala skvely herecky vykon.
Nickyho rodina - dokument, o ktorom ste urcite poculi. Opat, zial sa mi ho nepodarilo vidiet kvoli praci ale z kina nevysiel clovek, ktory by nebol nadseny.
Nesvadbovo - dalsi dokument, o ktorom ste tiez mohli co to pocut. Vraj velmi vtipny a zaujimavy snimok
Lono - videla som len koniec, treba vsak mat silny zaludok aby ste ho mohli pozerat. Zena porodi svojho priatela potom co tragicky zomrie..? Preco nie, vsak?!
Mr. Nobody - moj najoblubenejsi film vsetkych cias bol na Cinematiku. Ani nevedia ako ma potesili, zial ho dali o 23.00 takze som ho tam nevidela. Mozno si pamatate, pisala som sem o tomto filme na blog podrobnejsie, tu je link.
Miestnost samovrahov - toto bol posledny film, ktory som videla. Polsky film, velmi zaujimavo natoceny, kedze prepojoval pocitacovy svet s realnym. Niekomu sa pacil velmi, niekomu vobec. Ja sa radim do prvej kategorie.
Ponukla som vam sedem filmov, ktore zaujali bud mna alebo o nom hovorilo najviac navstevnikov. Na festivale sa vsak premietlo viac ako 130 filmov, takze je vam jasne, ze je to len mala ukazka toho co ste na siestom rocniku mohli vidiet. Tento post by bol ale neskutocne dlhy a nikto by ho necital ak by som este chvilu pokracovala.
Musim vsak spomenut aspon nazvy tych, o ktorych sa na festivale hovorilo (okrem tych co som uz spomenula): Strom zivota, Krv v mobile, Samozvany hrdina (zial nema trailer na youtube), The Ghost Writer, Dalsi rok (vitaz hlavnej festivalovej ceny Meeting Point Europe).
Akokolvek, na stranke je stale program a kazdy film ma na nej i svoj vlastny odkaz, takze prijemne browsovanie a objavovanie novych filmov.

Leaving Prague is Bitter

6. září 2011 v 12:01 | Sasha

❤ Nie bittersweet, iba bitter- nic sweet na tom ozaj nebolo. Tlacilo ma na hrudi a v ociach som mala slzy, tak velmi som nechcela odist. Dokonca som sa netesila vobec domov, jasne chybali mi vsetci ale ak by som si mala vybrat, zostanem v Prahe. Mozno i navzdy. Od vystupenia z autobusu ma drzalo len to, ze v novembri sa do Prahy vraciam znova.
❤ Celych 9 dni som sa nemusela nicim trapit, s nikym sa hadat a rozmyslat len nad tym kam sa ten den vyberiem a co si kupim na jedenie. Asi i preto som mala taky problem opustit toto mesto a vratit sa do reality, kde ma caka praca, skola a jej skolne, zubar a podobne hluposti, ktore sa denne riesia. Stacilo by aby ma niekto dotoval, aby som si mohla uzivat bezstarostny zivot a uz by ma odtial nikto nedostal. Dokonca som sa rozhodla, ze obkuknem vysoke skoly v Prahe, ktore maju odbor psychologia a podam si tam prihlasku na druhy stupen studia.
❤ Samozrejme mesta su dobre iba vtedy, ak su tam i dobri ludia. A ja tam mam Dadu, takze viac slov ani netreba. Ak sa jeden z najlepsich a najblizsich ludi, ktorych poznate nachadza v danom meste, kde inde by ste sa asi citili lepsie?
❤ A tak moja dovolenka bola uplne dokonala, dokonca mi ani nevadilo, ze tam nemam more. Jedine co ma mrzi je to, ze Dada musela pracovat a potom so mnou chodit po zoo, muzei hraciek, morskom svete, nakupnych strediskach.. Ano, i ona chcela tieto veci vidiet, ale ak mate skusenost s pracou, viete ake to je ked po namahavom dni vas caka aktivny odpocinok. Aj sa vam chce, ale ste unaveni, aj by ste sa chceli bavit, ale nevladzete. Napriek tejto skutocnosti bola Dada uzasna spolocnicka.
❤ Nebudem vam opisovat co vsetko som za tych par dni stihla, aj tak je tento clanok dost dlhy a ja dufam, ze este zostal niekto kto ho vydrzal citat az po tieto riadky. Namiesto slov, necham rozpravat fotky (nebojte sa, iba tie ktore som tu este nepostla). Pictures are in no particular order. Enjoy!











Quick Post From Prague

29. srpna 2011 v 11:11 | Sasha

❤ Po vikende sa ozyvam z Prahy, aby som vam oznamila, ze sa mam strasne dobre a este tyzden sa dobre mat budem. Zial, moj fotak vypovedal poslusnost, takze vyuzivam na fotenie Blackberry co nie je bohvieco - najma co sa tyka kvality. Ale ja si tym nenecham pokazit naladu a rovnako ani tym, ze mi financie vychadzaju len tak tak. Taketo vylety su neni lacny spas. Haha
❤ Tento tyzden nepostnem clanok k projektu 365 Photos, pretoze vyuzivam Dadin pocitac (za co som jej vdacna) a nechcem jej to tu zamorovat mojimi fotkami. Ale samozrejme poctivo fotim, takze buduci tyden po mojom prichode spat na Slovensko (to bude asi v pondelok) mozete ocakavat clanok hned s dvojnasobkom fotiek. Ja pridem oddychnuta, spokojna, plna zazitkov a pravdepodobne aj s piatimi kilami navyse. Prisli sme s Dadou totiz na to, ze Praha je pre nas o konzumacii. Same skvele obedy, kavicky, kolaciky.. moja smrt.
❤ Inak som zatial stihla moje oblubene centrum (milujem stare casti miest, ktore su cele kamenne a take uzke ze mate chut nakopat tych turistov co do vas furt vrazaju nakopat do zadku..navyse sa nikdy nikto neospravedlni!), dve nakupne centra, viezla som sa metrom s nejakou sektou co celu cestu spievala nejake nabozenske piesne a cely vagon prevracal ocami alebo sa na nich smial, zasli sme do M.A.C- kde boli mile pani predavacky, stretla som vzdialenu rodinu a zabavala sa v La Fuente na MC Erikovi (bez Barbary), nechutne tancujucom juhoamericanovi a na Dade, ktora sa tam zalubila do barmana. Zatial velmi uspesny vylet, nie?!

Goin' To Prague With A Bachelor's Degree

26. srpna 2011 v 21:12 | Sasha

❤ Oficialne a nadsene vam pisem, ze som jeden z tych ludi, ktori si pred menom mozu pisat dve pismenka, Bc. Nie, ze by som si ich tam odteraz pisala. Podla mna je trapne, ak si niekto pise pred meno taky maly titul - len moj nazor. Za prve sa vam chcem ospravedlnit, pretoze neviem ci tento clanok bude davat zmysel, pretoze som neskutocne unavena. Z ucenia, tepla, nervov, mala spanku.. jednoducho som hotova. Na druhy pokus som dnes zvladla statnice, ktore na nasej skole su neuveritelne zlozitou vecou (v maji statnice spravilo len 20! ludi). August sice bude uspesnejsi, ale zasa nie ovela. Nastastie, ja sa tym uz zaoberat nemusim. Zaujimave je, ze necitim ziadnu ulavu, ziadnu zmenu, ziaden prival nejakeho obrovskeho stastia. Som len unavena. Vraj to pride na promociach - uvidime. Ak by vas zaujimalo moje celkove znamky, tak tie su A, B, A, B (ano musela som sa pochvalit, lebo som na ne naozaj drela).
❤ Preco som hore ked som taka unavena, ze nevladzem mat ani otvorene oci? Pretoze dnes v noci odchadzam na tyzden do Prahy za Dadou. Hrozne sa na to tesim, bude to moja letna dovolenka, moj jediny vylet za toto leto. Pravdepodobne mozete ocakavat nejake tie reporty z mojho tripu. Popravde, este nemame program, ale tipujem to na ZOO, centrum a potom take obycajne radovanky a nic nerobenie.
❤ Nakoniec prikladam oficialne video od Rihanny - Cheers (Drink To That), pretoze sa to hodi. Ide vikend a ja mam co oslavovat. Problem je, ze drzim rok bez alkoholu. Tak si da za mna aspon Rihanna.

 
 

Reklama